Rok v Kanade

Takto pred rokom sa nám s Tomim začala ročná dovolenka. Rok, kedy dáš všetky starosti bokom a užívaš si každý deň, lebo vieš, že čas je obmedzený. Skúste si zrekapitulovať váš rok. Ja som to spravila a tomu, kto to dočíta dokonca bude v hlave znieť slovenská hymna, na jeho počesť. Tak poďme na to.

Za posledný rok som videla milión veveričiek, urobila obhliadku asi 20-tich bytov, zažila prvé vďakyvzdanie a Halloween, zariadila komplet celý mikrobyt, získala prácu po týždni hľadania, stretla tisíc zombie-kov, bola v najnudnejšej ZOO, stretla Santu už v novembri, urukovala (nie, nepomýlila som sa 🙂 ) som si šál  a potom aj druhý, kúpila si slovenskú horčicu, postavila stromček z pivových plechoviek, ochutnala prvý a poslednýkrát varené pivo, videla all-star zápas kanadského ženského hokeja, vlastnoručne si vyrobila sklenenú vianočnú guľu, upiekla prvý tradičný vianočno-kanadský tekvicový koláč, vyrobila zlaté vajce, uvarila prvú kapustnicu, zažila prvé Vianoce vo dvojici, Vianocovala cez Skype, ubehla nákupný maratón počas šialenstva menom Boxing day, bola priamo na štadióne pri zisku bronzovej medaily na MS juniorov, uvarila niekoľko slovenských jedál po prvýkrát v živote, pohladkala žraloka a raju, videla americkú zábavku na najväčších kolesách na svete so štupľami v ušiach, zažila NBA zápas na vlastné oči, prežila mesiac v kuse teplotu mínus 20°C, videla zamrznuté Niagary a potom ešte dvakrát nezamrznuté, bola ohúrená kanadskou priateľskosťou, bola oklamaná Kanaďanmi, videla prvý Superbowl v priamom prenose, skypeovala cez 17-hodinový časový posun, dostala najlepší darček k narodeninám a šla na NHL zápas, mala tie najúžasnejšie krídielká na mieste, kde vznikli (v Buffale btw), hrala v kaviarni 4 hodiny spoločenské hry, grilovala si večeru v reštaurácii, bola konečne v New Yorku a cítila sa ako vo filme, priniesla borovičku na Empire State Building, dostala pusu na Brooklynskom moste, bola v marketingovom nebi na Times Square, ochutnala palacinky a donut so slaninou, bola na ruskom balete a talianskej opere, dostala pusu pod japonskou čerešňou, videla a počula naživo Batmobil, naučila kopec ľudí piť bum-bum búchanú, jedla langoš s Nutellou, nudila sa na baseballovom zápase, zažila skvelý deň v zábavnom parku ako z Kroku za krokom, užila si kopec dobrodružstiev s Tomiho rodičmi, cítila na vlastnej koži silu Niagar, ochutnala nepálsku-etiópsku-americkú-portugalskú-vietnamskú kuchyňu,  stretla losa, chytila niekoľko rýb, stala sa závislou na arašidovom masle, strávila 3 týždne s rodičmi, pila pivo z krčahu, strávila víkend v Ottawe, plavila sa po tisícich ostrovoch, bola v hokejovej sieni slávy, zobrala tata-zlata na dúhový pochod, videla 10 vodopádov za jeden deň, privítala partiu kamošov z Bratisky, fandila Kanade ako blázon na svojom prvom rugby zápase, kúpila si bicykel, zabavila sa v gay bare, kúpala sa v Ontarijskom jazere, vyzdvihla Tomiho stratený iPhone, prefarbila si vlasy na modro, dala si pivo s Pežotom, letela 4000km a stále som nebola na druhom konci Kanady, videla tie najkrajšie jazerá ako z katalógu, držala originál pochodeň z OH Vancouver 2010, sedela v originál jamajskom bobe, videla jeleňa, dikobraza, losicu, kojota a vypila latte s vlastnou tvárou. A hlavne som sa naučila kašľať na to, čo si iní myslia, usmievať sa hocikde a na hocikoho, prihovoriť sa úplným neznámym, nebáť sa policajtov a hlavne si užívať každý deň ako keby mal byť tým posledným.  (teraz ti hrá slovenská hymna v hlave, aby sa nezabudlo) A ak ju teda nepočujete, tak tu ajhľa je:

Kanada, volume 2.0

A také malé spomienkové video pred odchodom je btw tu-tu.

Sevi, zdraví Evka, teda Zlatá!