Šokujúce odhalenie pokračuje: “Kanada je fakt ako krčma!” Peťo Vlke (3.diel interview)- PART2

0
287

Ahojte,

hotel-staff-canadaako už asi viete, kanadská ambasáda bude udeľovať pracovné povolenia v Kanade. Je to až neuveriteľne jednoduchý spôsob ako si dačo zarobiť, poobzerať sa a zlepšiť si jazyk. Chceli by sme vám dodať trochu odvahy skúsiť to. Pripravili sme pre vás taký špeciál- sériu interviews so Slovákmi, ktorí našli obstojnú prácu v Kanade. S radosťou vám prinášame tretí diel. Množstvo šokujúcich odhalení má pre vás Peťo Vlček a. k. a. Vlke. Toto je druhá časť rozhovoru. Prvú časť


Tu nájdete prvú časť rozhovovoru s Peťom: Kanada je ako krčma.


Tu nájdete prvý diel- Ako si nájsť prácu barmanky v kaviarni v Kanade.


Tu nájdete druhý diel- Ako na IT pozíciu v Kanade.


V Resume ani Cover Lettroch som nikdy neklamal, ale treba spomenúť všetko v čo najkrajších farbách (farby myslím obrazne – len aby bolo jasné). Po nejakom čase som si všimol, že viem aj zhruba predpovedať, či sa mi ozvú – alebo nie. ResumeTemplateZáležalo na to tom, koľko hodín som zabil životopisom a cover letterom. Na nete sa základne info o pravidlách cover letters a Resumes dajú nájsť na tri kliky, takže to nejdem ďalej rozoberať a ušetrený čas odchádzam stráviť prechádzkou pre Plzeň (jasné že sa tu dá kúpiť – good news, everyone!). Aby som nezabudol, rada číslo dva: POSITIVE ATTITUDE

Treba počítať s tým, že zamestnávatelia v Kanade z dvoch rovnakých uchádzačov vždy prirodzene uprednostnia Kanaďana, celý systém je tak nastavený, takže sa holt musíme snažiť viac.

Pre mňa nepríjemná časť celého výberového procesu spočívala v jeho ležérnosti. Je bežné, že od odoslania žiadosti do prvého kontaktu prebehne niekoľko dní až týždňov, pripadne mesiacov. Celé to aj pri najlepšej vôli a pripravenosti môže chvíľu trvať a treba s tým počítať. Po jednom až dvoch, v jednom prípade štyroch kolách telefonátov prichádza na rad osobné interview, spravidla prijemné, v mojom prípade som si bol po mojom poslednom takmer istý, že to dostanem. Z toho vyplýva rada číslo tri: TRPEZLIVOSŤ.

Mobile-worker-stress-managementJe dôležité vedieť sa predať, alebo minimálne sa o to snažiť. Je dobré byť naozaj pripravený (všetky tie blbosti o tom, ako je potrebné vedieť čo najviac o firme a podobne tu fakt berú vážne). Ja osobne som sa snažil pôsobiť uvoľnene, nie príliš formálne, ale hlavne byť naozaj pripravený. Konkrétne na pozíciu, ktorú momentálne zástavám, som sa vážne chystal niekoľko dní. Odstavec teda zakončím obligátne … Rada číslo štyri: PRECÍZNOSŤ a PRÍPRAVA

A dostávame sa k Epilógu (takže chcem vidieť slzy dojatia). Po 2 mesiacoch naozaj aktívneho hľadania práce som dostal konečne job na nábreží (bohužiaľ nie je to vysnený „rybár s cigou v papuli“). Robím pre firmu zaoberajúcu sa primárne virtualizácou, hostin(g)com a cloudovými servismi (vlastne to isté, čo som robil aj doma) a nechcem sa sťažovať, aj keď ma oberajú o väčšinu času od pondelka do piatku . Väčšina vecí funguje mierne rozdielne oproti Slovensku, ale nič, na čo by sa nedalo zvyknúť (napríklad pri dvojtýždňovej výplate sa cítim nejaký bohatší – ale zas na kratšiu dobu).

Beer store

Pridám ešte základne štatistické dáta:

Čas do nájdenia zamestnania: cca 2 mesiace (pre puntičkárov 3)

Počet odoslaných životopisov: odhadom 80

Počet odpovedí/prvých kôl: 10-15

Počet pív: nemôžem napísať (vždy som to mal kúsok do LCBO – niečo ako na Slovensku DRÁČIK, ale s chľastom na miesto hračiek)

Objem vypitého paaaleneeeho počas procesu: 0 (teraz si nerobím srandu, vážne som 3 mesiace nepil tvrdé – a že alkoholik. Kde sú teraz tí, čo neverili že to dám? Held, Jaaana … ha?)

Počet dni beznádeje A.K.A. „Ja chcem isť domoooov“: 3 (pravdepodobne to súvisí s bodom vyššie uvedeným)

A preto finálna rada: AK ZISTÍTE, ŽE CHCETE ZOSTAŤ V KANADE, TREBA TO RIEŠIT ŠTÝLOM „ČÍM SKôR, TÝM PRV“, procesy sú zdĺhavé a nie jednoduché.

 

P.S: V našom prípade sme sa pre Kanadu nerozhodli z finančných dôvodov, aj keď s odstupom času aj to dopadlo prekvapivo dobre. Hlavný dôvod bol „tak trocha“ znechutenie z aktuálnej nálady na Slovensku a hlavne zvedavosť (javorový sirup, pancakes, iste výhry v hokeji a kanadská politeness) a fakt, že po tom čo sme prevarili rybičky (však Simona), neostane po nás na Slovensku nikto nezaopatrený (okrem Vila, ale ten by mal vydržať rok na tukových zásobách), tak nám to neprišlo až tak ťažké rozhodnutie. Rolu samozrejme zohral aj jazyk (aj ja chcem vedieť tliachať jak típci v telke).

 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím napíšte svoj komentár
Sem napíšte meno prosím