Ahaho, kto sa ozval… Ako tu začína leto (áno aj v Kanade majú teplo), tak aj ludia začínajú ožívať a vyliezať z ich kond (kanadská verzia paneláku). Po príjemných zážitkoch ako sú napríklad aj dva týždne po sebe -25C, keď je vonku zrazu + 15, máte dojem, že ľudia sa na ulici spontánne objímajú, navzájom si kupujú kávu, nad hlavou je permanentná dúha a noviny roznášajú až do domu jednorožce. No a vzhľadom na to, že to leto je tu krátke, tak sa všetci zbláznia, aby postíhali čo najviac. Tak treba každý deň dačo skúsiť a každý víkend niekam zájsť. Preto blog moc nestíhame.
Je asi rovnako prekvapujúce, ako že Česi zas mali svoje štestíčko, že sme s Peťom pokúsili trhnúť osobný rekord, ako dlho sa dá piť. Samozrejme, že obaja sme Slováci hlavne počas MS v hokeji (sledujete tú silnú sebareflexiu?) tak hajde o 5 ráno vstávať na náš prvý zápas (ten časový posun). Najskôr sme z toho nadšení neboli, ale potom sme zistili, že nás to oprávňuje raňajkovať pivo. A tak asi o 8 ráno máme za sebou už prvé tri pivečká! No čo už, Slovenskooo sme si zafandili, na 2 hoďky sa z nás stali špičkoví tréneri a čím viac piva, tým lepšie rady sme mali pre Vůjtka (asi sme mu ich fakt mali mailom poslať, tých Nórov by sme podľa našich inštrukcií vyradili po prvom polčase.)
Plynule sa presúvam na typickú americkú bbq party, kde je milión ľudí, kde neviete kto je hostiteľ a komu ste práve dopili pivo. Evička naučila partičku afroameričanov a mexičanov bum bum (pre neznalých borovička so spriteom, alebo s canada dry alebo jack daniels s kolou). Napriek tomu, že podľa môjho čisto osobného názoru je borovička po kokakole druhé najlepšie syntetické čistidlo, všetci si túto chuť veľmi pochvaľovali. Nabudúce im ukážeme kysucký trojskok (deci vodky, rumu a borovičky), často nazývaný aj elixír mladosti- 2 takéto drinky a učíš sa chodiť, rozprávať…
No party je v najlepšom, keď tu zvoní budík s pripomienkou že za hodinu začína zápas v boxe storočia. Súčasne zisťujeme, že ak ho chceme ísť pozerať, ako správni športoví fanúšikovia, tak máme problém. Nedá sa to pozerať inak, ako za jednorazový poplatok 99 cad. Čo nebolo najmenej, takže musíme hľadať nejakú krčmu, kde to budú dávať… Berieme sa ako tlupa a skúšame svoje šťastie bar po bare niekde na konci Toronta. No poviem vám, v tých mini krčmách tu už nie je taká sranda ako v turisticky aktívnom centre mesta. Chvalabohu jeden taký normálnejšie vyzerajúci sme našli a sadáme. Po tom, ako ma barmanka usmerní, že by sme sa nemali usmievať na čašníčky pri objednávaní, ak chceme z baru vyjsť v pohode, sa prestávame usmievať na čašnícky pri objednávaní a veľmi seriózne sa tváriaco si bereme čapáka na státie… Vzhľadom na to, že sme farebne boli vo výraznej menšine, tak pozeráme do piva a sem tam prehadzujeme očkom na TV. 😀 Pri pohľade na hodinky zisťujeme, že sa nám podarila práve 24 hodinová párty a tak ideme radšej domov.
Takže takto nejak vyzerajú party víkendy tu v Toronte, nie je to jednoduché držať krok s lokálnymi, ale my chvalabohu máme hardcore tréning zo Slovenska, takže sa ničoho nebojíme. Nech sa páči foto, užite v zdraví a v komente sa nehanbite pridať nejaký tip pre Vujtka, čo mal robiť lepšie
