Blog o Kanade a čo všetko sa tu dá zažiť.
Ahojte,
Bolo teraz toho akosi viac a až teraz sa mi podarilo ukradnúť si minútku na môj obľúbený blog. Je to príjemné opäť sám seba čítať. 😀 Skúste to. Dnes začneme tak pozvoľna a nezačnem ničím iným, ako zas raz kanadskou dobromyseľnosťou. Je jej tu toľko, že to vyjde možno na osobitnú rubriku.
Tak si zoberte takú NHL. Totiž šport je jedna z mojich obľúbených tém. Tu vás poprosím o spoluprácu. Preneste sa prosím v predstavivosti do kože bežného Kanaďana, (taký štandart -na hlave vlasy a nohy v nohaviciach) a sedíte na domácom zápase. Do vášho mesta prichádza nepriateľský tím a ešte navyše z inej krajiny (Nashville z US). Hráči nastupujú na ľadovú plochu. Näpatie sa stupňuje každou minútou.
Domáci fanklub samozrejme početnejsie prevyšuje hostí niekoľko krát. Ako sa začína zápas, atmosféra je už na krájanie. Sedíte na sedačke a s očakávaním úvodného ceremoniálu sa postupne zatemňujú svetlá. Hymna domáceho teamu je sprevádzaná desať tisícovým davom. Po nádhernom ukončení a jasote sa speváčka hymny pripravuje zaspievať tú súperovu. A v tom to príde. Zrazu celá sála na sekundu zmrzne, keď vypadne mikrofón. Čo spraví publikum? To najdete v tomto videu:
Pri tejto téme sa chcem s vami podeliť ešte o jednu perličku. Pred nedávnom (na konci októbra) v Otave zastrelil muž (arabského vzhľadu a moslimského vyznania) kanadského vojaka. A to priamo pred parlametnom. Potom sa vydal do samotného sídla zákonodarcov, kde ho okamžite zneškodnil šéf ostrahy. Tento čin vyvolal samozrejme v Kanade, ale aj po celom svete veľmi emotívne reakcie. Do konca v jednom menšom mestečku Cold lakes pri Edmontone to inšpirovalo miestneho štváča na ventilovanie nenávisti a posprejoval miestne islamské centrum hanlivými výrazmi ako “Choďte domov” a porozbíjal okná na výklade. Ako by ste na to reagovali vy? Miestna komunita na to reagovala takto:
Ešte viac sa zomkla a zastala si svojich susedov, ktorí so spomínaným zločincom nemajú nič spoločné. Ak ešte niekto pochybuje, či Kanada je alebo nie je dream country, tak vedzte že je! Aj keď sa musím zmieriť s tým, že ma bude dlho nasierať, že aj 10 ročné deti majú lepšiu angličtinu a akcent ako ja.
No a toto by bolo na piatok asi tak všetko. Užite si deň, záverečnú galériu a dajte do komentu, o čom by ste chceli čítať nabudúce. So Zlatou pre vás radi spravíme reportáž.
