Zlatá rybka opäť v Kanade

Sme späť v hre!

Po takmer jeden a pol ročnej dovolenke v Kanade prišla 3-mesačná dovolenka na Slovensku. Pobyt a práca v Kanade bola (a našťastie stále je ako taká dovolenka, vybočenie zo všedného života. V januári 2016 nám vypršalo pracovné povolenie, a tak sa začala naša naozajstná dovolenka. Žiadne Seychely, ale mesiac ničnerobenia v Kanade a 3 mesiace na Slovensku. Mama hotel, plná chladnička, prádlo sa zázračne opralo a vyžehlilo samé (diky mami), lacné chutné víno a super kamaráti. Paráda!

Potom sme sa z jedného pozitívneho extrému presunuli do druhého – do Kanady. A že to bol presun s veľkým P! Rozlúčková party aj vďaka Capo Di tutti tímu stála za všetky bolehlavy, ale to sa dalo čakať. Čo sa ale nedalo čakať už vôbec je to, že sa Zlatá preberie o !8! ráno a ešte opitá spraví check-in. Samozrejme som si to uvedomila až o ďalšie 3-4 hodiny. S hrôzou utekám pozrieť, čo som porobila a bola som viac ako v šoku! Ja som nám totiž upgradela letenky na Business class úplne zadarmo. Heh. To znamenalo, že nielenže sme čakanie na prestup v Londýne strávili v lounge plnom jedla a alkoholu od výmyslu sveta a zadarmo, ale toto všetko pokračovalo aj v samotnom lietadle. Čiže šampanské mi teta letuška podala, len čo som vyšla na druhé poschodie lietadla, kde nás sedelo, pardón ležalo, dokopy 14. Poviem vám, také bezodné víno, posteľ a štvorchodové menu spolu dokážu potlačiť strach z lietadla takmer na minimum. Ani sa nám nechcelo vystúpiť ? Toto sa ti stane raz za život, to sa musí spomenúť.

Klikni na obrázok pre zväčšenie.

Ako sme mesiac kočovali v Airbnb

Prenájmy však začínajú až od prvého v mesiaci, a tak sme celý máj strávili v Airbnb. Spoznali sme veľa nových ľudí, za všetkých spomeniem len babu, ktorá založila v Ottawe školu morských panien. Dobre čítate. Navlečiete sa do chvosta a plávate. Je to také úspešné,že už má týchto škôl po celej Kanade okolo 10. A čo si budeme navrávať, Zlatá o tom silno uvažuje. Airbnb je teda super, ale asi nikdy tak neoceníte možnosť mať celú chladničku len pre seba alebo aký luxus je mať všetko oblečenie poukladané v poličkách.

Čo sa tu teda deje?

Prvý mesiac späť bol veľmi ulietaný. Hľadali sme si ubytko, ja robotu a popri tom aj také drobnosti ako posteľ, či gauč. Našťastie sme si ubytko aj robotu pre mňa našli do 2 týždňov, a tak už nám nič nebránilo v nákresoch a plánovaní zariadenia nového a hlavne dvojizbového bytu. Tie kresby stoja za to, sme umelci, čo vám poviem.

Sťahovanie nie je sranda. Ani Ikea bludisko nie je sranda. Ani obiehanie kamarátov, ktorí nám uchovali veľa vecí, keď sme odchádzali na Slovensko (ešte raz ďakujeme/thanks guys 🙂 ), nie je sranda. Keď sa sťahujete do nového bytu, tak to je aj nie je sranda. Všetko vynášanie vecí – vôbec nie sranda . Skladanie Ikea nábytku – úplná sranda. Toto je nielenže LEGO pre dospelých, ale návody poslúžia ako omaľovánky v cene. A teraz stop s používaním slova sranda v tomto článku!

Klikni na obrázok pre zväčšenie.

Na začiatku sťahovania je jedna z ďalších vecí, ktorá chýba, financie. To však prináša kreativitu. V našom prípade nám na pár týždňov poslúžil ako stolík v obývačke, krabica z Ikey (čiže značkový), ktorú sme s našimi kamarátmi na prvej kolaudačke pokreslili, a tak sa ho odmietam zbaviť. Ostane tu s nami a každý, kto príde, na neho môže až musí niečo nakresliť. Náš nový naozajstný stolík teraz pri ňom vyzerá extrémne obyčajne (ako by povedala Luna). Takže, ak máte od malička chuť kresliť na nábytok a nikde vám to nedovolili, o ďalší dôvod nás navštíviť.

Toronto žije futbalom

Neviem, či si spomínate ako som raz písala,že majstrovstvá sveta v hokeji tu nikoho v podstate nezaujímajú. Majú vtedy NHL playoff, hrá sa to väčšinou v noci alebo doobeda počas roboty a oni nie sú naučení vstávať či ponocovať kvôli hokeju, tak ako my. Futbal je však iná vec. Dobrý futbal je na tomto kontinente vzácny ako homemade koláč.

Majstrovstvami vo futbale žije celé Toronto. Vlajky od talianskej, portugalskej až po islandskú či dokonca slovenskú, vejú z áut na každom rohu. Tu sa však nezastavia pri malých vlajočkách alebo návlekoch na spätné zrkadlá. Sme predsa len na americkom kontinente, takže vlajky pokrývajú celú kapotu.

Klikni na obrázok pre zväčšenie.

No a atmosféra? Prirovnala by som ju k tej priamo v dejisku šampionátu. Keď sa totiž stretne kopa bláznivých Talianov, Portugalcov, nemôže to byť inak. Posledný taliansky zápas sme pozerali v talianskej štvrti prezývanej Little Italy. Krčmy, reštaurácie, ale aj kaviarne boli tak plné, že ľudia (medzi nimi aj my) sledovali zápas z ulíc, čím úplne blokovali cestu. Tento detail však nikomu neprekážal, možno vodičom ? Modro biele zelené farby prežívali každučkú minútu ako by to bolo finále. Veď pozrite video.

Aké iné drobnosti sme si všimli po našom návrate? Sledujte galériu nižšie.