Ahojte,
ako už asi viete, kanadská ambasáda bude udeľovať pracovné povolenia v Kanade. Je to až neuveriteľne jednoduchý spôsob ako si dačo zarobiť, poobzerať sa a zlepšiť si jazyk. Chceli by sme vám dodať trochu odvahy skúsiť to. Pripravili sme pre vás taký špeciál- sériu interviews so Slovákmi, ktorí našli obstojnú prácu v Kanade. S radosťou vám prinášame tretí diel. Množstvo šokujúcich odhalení má pre vás Peťo Vlček a. k. a. Vlke. Toto je rozhovor, ktorý sme pre vás rozdelili na 2 časti.
Tu nájdete prvý diel- Ako si nájsť prácu barmanky v kaviarni v Kanade.
Tu nájdete druhý diel- Ako na IT pozíciu v Kanade.
Kanada je ako krčma:
Na Slovensku som sa venoval primárne oblasti IP televízie, virtualizácie, cloudových riešení a občas sa stane, že som celý v cloude, lebo (vraj) nemám mieru. V tejto situácii ma zastihol aj, už na prvý pohľad podozrivý nápad, odísť na chvíľu zo Slovenska a pozrieť, ako “to” (rozumej všetko) funguje inde vo svete. Tak sme začali rozmýšľať, ktorú vzdialenú destináciu si vybrať – do úvahy prichádzal Nový Zéland, Kanada a Komárno. Je už asi zrejmé, že nakoniec vo finále Kanada porazila Komárno (rozhodujúcu úlohu zohrala hlavne jazyková bariéra a dĺžka cesty do Bratislavy v rannej špičke – obe jasne v prospech Kanady).
Následné sme sa štandardným spôsobom dostali k vízam, vybrali mesto (Toronto – lebo je to najtučnejšia bodka na Google mape a ja som lenivý zoomovať). Kúpili sme letenky (pre frajerku prvá trieda, ja v uličke pri hajzlíku, ako v piatkovom rýchliku Bratislava – Košice). Ešte stále nechápajúceho ma naložili do lietadla a už o 10 hodín som stál v zimnom kabáte (podľa bedekerov je v Kanade zima totiž) na letisku v Toronto. Teplota zhruba +29 stupňov – bol som jediný, kto na sebe nemal šortky a tričko (a to som chcel pôvodne splynúť s davom). Zobrali sme typický kanadský taxík – tzn. japonské auto, indický šofér a Mogadishu-like muzika a … Welcome to Canada.
Pozerám, že som zas prešvihol úvod. Ryba bude nešťastný, keď uvidí A4 a stále nič k téme, ale aspoň si nabudúce rozmyslí, čí bude po mne niečo chcieť. Takže spať k hľadaniu práce … (hľadám tie otázky, čo mi poslal … bojím sa mu volať, že som to stratil, ako svoje nádeje po prílete do Kanady).
Zo samotného pracovného trhu, výberových procesov a všetkého naokolo som bol dosť prekvapený. Rozdiel je podľa mňa výrazný. V mojom prípade mi proces hľadania trval zhruba 2 mesiace. Rozdielov je mnoho: odlišná forma aj chápanie životopisu (Resumé), rozhodujúca úloha motivačného listu (ktorý jednoznačné odporúčam “vymakať”, tak ako sa len dá – a žiadne generiká- všetko iba originály).
Ďalší pomerne zásadný rozdiel je dĺžka procesu, ktorá môže byt niekoľko týždňov až mesiacov (možno aj rokov, ale toľko tu zatiaľ nie som, tak neviem). V tomto by som odporučil hodiť oko na článok/interview so Jančim – ktorý to vcelku vyčerpávajúco popísal.
Hľadať som začal na slovenský IT spôsob. Čiže postol som životopis na indeed.ca (miestna profesia.sk) a čakal s pivom v ruke, kedy mi začne zbesilo vyzváňať telefón ako sa všetci o mňa pôjdu potrhať. Po pár týždňoch a pár kartónoch piva aj mentálnemu šprintérovi môjho kalibru muselo dôjsť, že toto nebude v Kanade najlepší spôsob. Čiže rada číslo jedna: AKTIVITA.
Pracovný trh v Kanade je neporovnateľne pružnejší ako na Slovensku – treba sa tomu prispôsobiť. Ako už bolo spomenuté, je dôležité pripravovať “optimalizovaný” životopis a “originálny” Cover Letter pre každú jednu pozíciu. V oboch používať termíny priamo uvedené v pracovnom inzeráte a podobne. Cesta filtračnými zákutiami kanadských hejdž-áar je spletitá a plná automatických filtrov.
Ako ďalší hint by som spomenul, že je vhodné mať naozaj vytunovaný profil na Linked-in (hlavne v IT je to v Severnej Amerike základ). Až vtedy som pochopil kanadské príslovie “Looking for the job is a full time job”. Týmto spôsobom som dokázal vygenerovať asi 3-5 žiadosti/aplikácii denne (dalo by sa možno o dve viac, ale zas treba si zbehnúť po pivo, burger a zvykať si na pollitrové american coffe).
Keď nad tým tak uväžujem, Kanada je ako taká dedinská krčma: Je to ďaleko, treba veľa peňazí, číhajú tam všelijaké nástrahy, nie je to také easy ako ti hovoria tí, čo to nikdy neskúsili. Časom sa nájdu aj veci, ktoré sa vám nebudú páčiť, treba byt trpezlivý – lebo krčmárka (CANADA) sa často krát nejde roztrhať … Ale človek si to tam aj tak zamiluje a chce tam ostať, zabudne na čas – bohužiaľ pre väčšinu nakoniec príde záverečná a musia ísť domov …
Tri ďaľšie hinty, čo všetko si Peťo dotvoril/nedotvoril do CV plus množstvo oduševnených postrehov a ešte oveľa viac vám Peťo prinesie už v stredu v pokračovaní tohto rozhovoru. Tak nezabudnite, už v stredu!
