Neuveríte, komu sa po krátkych 11 mesiacoch podarilo spraviť si vodičák, ktorý budú akceptovať kanadskí policajti. Takýto (kuk obrázok) vás zastavia už asi iba v nejakom múzeu, ale aj tak, nechcete si robiť problémy. Tie kone vyzerajú hardcore.
A ako na to? Čiže, pokiaľ ste to hneď v úvode nepokazili a nenarodili ste sa ako občan UK, AUS, AU a neviem ešte akých nóbl štátov (ktorý si vodičák vymenia za kanadský len tak na počkanie) zistíte, že ste na tom ako keď ste na štartovacej čiare a vedľa vás je Sagan. Ešte nič nie je isté, ale tušíte, že šance sú malé. V mojom prípade, to bola celkom nepríjemná, ale za to dlhá tortúra. (Aj keď stále nič oproti slovensko.sk. Súhlasím, čiže my Slováci vďaka Pellegrinimu žijeme #tazkoNaCviciskulahkoNaBojisku).
Takže tu je celý príbeh…
Krok číslo jedna- čo potrebujete. Túto domácu úlohu som spravil tak cca na B+. Keď miniete na niekoľkých diskusných fórach 3 hodiny svojho života a dozviete sa tri odlišné verzie ako na to, obrátite sa na ambasádu. A aj hľa, že už ste si mysleli, že tu sa budú skrývať komplikácie, však? Prekvapenie! Tety na ambasáde boli milé, ukecané, priam až švitorivé a…bum…počkajme si na to… ešte chvíľku… aj vedeli o čom hovorili! Odporučili ma na honorárneho konzula v Toronte. Pre tých, ktorý tento článok potrebujú, tu je kontakt. Po rýchlej konzultácii s ním dostáva „doba kešu“ úplne nový význam. Plný rozpakov, do obálky vkladám $15 a fotokópiu svojho slovenského vodičského preukazu. O týždeň na to dostávam vystylovaný list s mega deluxe pečiatkou. Už len kvôli tej pečiatke by som chcel byť raz konzul. A to ani nespomínam, že celý list bol kurzívou, takže to vyzeralo ako ručne písané… wow effect marketing štátu.
Ďalej (už na kanadských stránkach) zisťujem, že treba písať písomku a potom dostanete hračkársky vodičák (je tam viac obmedzení ako povolení a nemôžete sám šoférovať), potom sa rok čaká a až potom si môžete urobiť taký ten ozajstný. Taký, s ktorým vás aj pustia na diaľnicu. A keď sa osvedčíte a pustíte dostatočný počet ľudí cez prechod (alebo ak máte tuším viac ako 4 roky skúseností), dostávate hardcore vodičák, s ktorým už môžete aj jedno to pivečko 😀
Ja mám ale predsa super list od konzula, tak verím, že väčšinu proste preskočím a rovno mi dajú hardcore level. Moje očakávania, že všetko pôjde rýchlo a ľahko sa otočili rovnako rýchlo ako Bugár po voľbách. Zisťujem, že aj napriek tomu, že mám asi ten najfrajerskejší list na svete, tak musím ísť na písomné skúšky a potom aj na jazdu, však prečo nie.
Po príchode na Service Ontario (kanadská verzia jednotného kontaktného miesta) prispievam $90 na dobré účely a vyťahujem svoj mega list. Teta naň neveriacky kuká jak puk a že teda dobre, že keď inak nedám a že teda vidí, že mám viac ako 4 roky skúseností so šoférovaním v inej krajine, tak mi dávajú super možnosť. Prejsť musím samozrejme celým procesom, ale vedia mi skrátiť čakaciu lehotu z hračkárskeho vodičáku na hardcore stupeň a preskočím ten obyč lvl. Ale to musím jazdu spraviť na prvý krát. Skúsim trošku zablafovať, že však aha list!, ale nič. Akceptujem teda tieto all-in podmienky, však som nejaký pokermajster.
No a v tomto napätí vás teraz nechám pár dní, nech toho na Vás naraz nie je veľa 🙂 Pokračovanie bude v piatok.
A ešte s ničím nesúvisiaca galéria pár vecí, čo by som chcel s vami zdieľať. 🙂
V ktorom obchode predávajú slovenské potraviny? 😀 Ďakujeeeem
V Roncesvalles sú také mini poľské potraviny, ktoré sa volajú Benna’s Bakery & Deli alebo potom väčšie potraviny v Mississauga – Starsky.
čo všetko, okrem slovenského vodičáku, ti bolo treba na odštartovanie tejto cesty za kanadským vodičákom? idem tam na IEC a chodievam tam na návštevu na celé leto (viac ako 2 mesiace), tak teda nechcem už viac šoférovať nelegálne…lol
Ahoj,
super, urcite budeme drzat palec. Co potrebujes je nasledovne: 1. Preklad slovenskeho vodicaku od honorarneho konzula v Toronte. 2. Slovensky vodicak. To je vsetko. V service Ontario maju walk-in skusky na pisomny test. Potom si booknes jazdu a ak ti vsetko vyjde na mieste ti vystavia vodicak. drzime palec