Netajím sa tým, že som človek mestského charakteru, ktorý pochádza z rodiny, ktorá takmer permanentne holduje športu pasívne a takmer nikdy aktívne. Nenachádzam uspokojenie v celodennom túrovaní a väčšie zážitky vo mne zanechávajú všakovaké (super slovo) aktivity v meste.
A tak to je aj v Toronte. Jedným z dôvodov sa môže javiť aj počasie, však kto by tu podnikal výlety v -20°C, že? Ale toto mesto má toho toľko čo ponúknuť, že sa skoro nikdy nenudíme a stále zažívame niečo nové. 1000 spoločenských hier v bare, vyfúknutie vlastnej sklenenej vianočnej gule, ochutnanie dobrôt takmer všetkých známych kuchýň sveta, návštevy rôznych športových podujatí a tak dále a tak dále.
Teploty však dosiahli dvojcifernú a dokonca plusovú hodnotu, a tak sme sa aj my rozhodli vyliezť z torontskej ulity a uzrieť kúsok prírodného sveta. Nechcem, aby ste si mysleli, že som úplná lemra. To nie. Len taká čiastočná. Rada sa prechádzam a chodím do lesa, ale len v určitých medziach a za určitých podmienok, či už kvapalného charakteru alebo spoločnosti 🙂
Tieto okolnosti sa snúbili (jaj ako ja milujem toto slovo, to si ani neviete predstaviť 🙂 ) a my sme sa vybrali na prvý piknik do Scarborough, čo je súčasť GTA (nie, nie tej hry), ale v podstate to je už iné mesto. Vyšli sme sa pozrieť na Scaroborugh Bluffs, krásne útesy s ešte krajšou vodou, čo to sme popili a pojedli. Parádny piknik!
Po druhej svetovej vojne darovali Japonci na znak vďaky Kanaďanom krásne japonské čerešne. A tie kvitnú len 2 týždne do roka. Takúto udalosť sme tak ako 300 000 iných ľudí nemohli zmeškať a šli sme ich omrknúť. Krásne!
(Pre zväčšenie klikni na obrázok)
Iný víkend. V piatok sme šli na dom k našej kamarátke mimo Toronta. Spravili sme si typické severoamerické raňajky – palacinky alebo po našom lievance. K tomu káva a môžeme vyraziť na Wasaga Beach, teda na pláž. Nie je tu síce more, ale jazier je tu milión! Dokonca 3 milióny! Dôkaz namiesto sľubov. Zase ste sa niečo nové dozvedeli. No ale späť k tej pláži. Mali sme ju celúúú pre seba. Asi preto, že po 20-tkach nasledoval upršaný víkend s 13-timi stupňami. Nás ale len tak niečo neodradí. Cestou sme sa zastavili v pivovare Creemore, kde nám spravili prehliadku s ochutnávkou zdarma, heh. No ale v aute sa však nepije! To ste už počuli? Že keď vám tu nájdu v aute otvorený alkohol, šofér má problém, aj keď nenafúka…. Skoro nič nás s Tomim nerozhodí, ale tu sme mali na mále.
(Pre zväčšenie klikni na obrázok)
Nevadí, obzreli sme si krásnu pláž a zamierili sme si to do Ontarijských hôr. A to som mala opäť na mále, ale aby som sa príliš nerozosmiala. Blue Mountains silno konkurujú svojou gracióznosťou….Devínskej Kobyle! A práve som vygooglila, že aj tá moja Kobyla je vyššia ako Blue Mountains. Mestečko však vyzeralo ako také malé rakúske, veľmi milé. Do cesty sa nám postavila miestna lahôdka – Beaver tail. Najskôr som bola celkom vystrašená, ale keď som zistila, že ho môžem mať s nutellou a banánom..hm… Nebol to žiadny bobrí chvost, ale niečo ako náš langoš, ale sladký – mňamka. Dnes už chystáme ďalší výlet. Nasleduje chata pri jazere s pecou na pizzu priamo v kuchyni. Juch!
Páčko zatiaľ!
